Martin Harich a Musitany Hope

Bol to koncert pre mňa posledný v tomto roku... nasadli sme s
kamoškami tradične do auta a síce nie 2 hodiny do predu, pretože mi to
mamina odmietla... máme to na 10 minút cesty, tak sme šli len nejakú
pol hodinu vopred... prišli sme na miesto, nič sa nedialo, pripravoval
sa koncert... koncert sme si tradične užili najviac, pretože som
vedela že je posledný.. o to viac mi bolo do plaču... ale! došlo na
autogramiádu.. pobrala som sa sama za maťom, pretože to tam bolo
krásne zorganizované - baby k nemu chodili po jednom prišlo na mňa,
položila som mu na stôl trsátka ktorým som do istého momentu
novozámockého koncertu hovorila brnkátka (vysvetlím to ďalej),
spoločné foto z NB a príbeh snov.. začal to podpisovať a zrazu: túto
foto si pamatám.. kde to bolo? ja skromne: nová baňa.. pozrel na mňa a
hneď: jasnééé VIP foto tak ma zahrailo vo vnútri potom som sa ho
spýtala či môžem fotku a sfotili nás.. a keď som sa ho spýtala že:
Maťko? môžem ti dať pusu? a on povedal ano.. ja som mu ju dala, a
došli sme na to, že to tá baba nesfotila.. ja jej hovorím: sfoť to.. a
potom: maťko? môžem ešte jednu? on jasné jasné (to je tá profilovka
hej?) a aby som to uviedla na pravú mieru - Maťa neškrtím on sa
najprv zatváril a ja osm ho potom schmatla no a ako som ho
objímala, som mala už na krajíčku slzy a šepkám mu do ucha: Maťko?
toto je môj posledný koncert, možem si ťa ešte objať? on ma silne
chytil, začal ma hladiť po chrbte a povedal mi: moje zlaté... ja som
odtial odišla a rozplakala sa... kamošky sa o mňa postarali, vybrali
sme sa na WC kde som sa domalovala a pripravila si fotku s Marekom,
znovu CDčko a ďalšie trsátko.. Našli sme Mareka ktorý bol na javisku..
hovorím mu: Marek, sotj poď sem.. a on: počkaj počkaj.. a kde sú tu
záchody? tak som mu povedala a išli sme ho čakať pred záchody..
kamošky namietali, vraj žiadny chalan si po vecku ruky neumýva ale mne
to bolo jedno.. išli sme tam a čakali.. po chválke vyšiel a hneď som
mu dala popodpisovať spomínané veci... hovorím mu: Marek podpíšeš mi
toto brnkátko? a on: nehovorí sa brnkátko.. po slovensky trsátko.. a
ja som začala so smiechom trepať: ale vieš, ja som odtialto, tu sa tak
hovorí... prepáč potom odišiel.. nemali sme fotku.. zase sme ho
čakali a zrazu že: Marek stoj, ešte fotku.. a on že: Noo my sme sa
dlho nevideli.. ja: no presne 2 mesiace 2 dni.. a on taký udivení
face: ty to počítaš? ja som sa len usmiala a dali sme fotku.. potom
som pozdravila aj uja lacina, aj mareka a odišli sme...